5 faktov, kvôli ktorým prestanete používať igelitky

Poriadne ma prekvapilo, keď som minule zistila, že 25. novembra oslavujeme niečo ako Svetový deň nenakupovania. Existuje škaredšia predpona, než „ne-“ pred slovom nakupovanie? Okrem toho, už na prvý pohľad sa mi tento sviatok zdal absurdný. Okej, jeden deň možno vydržíme bez nakupovania, ale našu Zem to nespasí. Spôsob nášho života nás jednoducho predurčuje na to, aby sme takmer každý deň vošli do obchodu a vyšli s nákupom.

Dennodenne potrebujeme mať toľko vecí vo svojom okolí, že nenakúpiť v stredu často krát znamená len väčší nákup v utorok.

Ak nám záleží na prostredí, môžeme sa pokúsiť kupovať menej výrobkov v plastových obaloch či viac lokálnych potravín. Existuje však jedna vec, ktorú by sme mali zmeniť na svojich nákupných návykoch všetci. Niečo, čo nie je úplne nutné k nakupovaniu a zamorujeme tým planétu. Používať či nepoužívať je len otázka našej lenivosti a nerozmýšľania.

Reč je o tomto módnom doplnku:

igelitka

A nie, nemyslím tie rifle. Dokonca ani tie žlté topánočky.

Ale koľko igelitových tašiek padne za obeť kvôli jedinému jednému nákupu v potravinách?

Trochu som pogúglila, aby som získala presnejší obraz a čísla boli – ako to hovorí naša stálica kvalitných programov – šokantné.

  1. Ročne sa na svete použije bilión igelitiek. To znamená dva milióny použitých tašiek za jedinú minútu.

Ozvalo sa vo mne ekosvedomie. Ďalší deň, keď som sa vybrala do potravín, vzala som si so sebou aj dve igelitky. Ale koľkokrát nám také niečo napadne? Podľa štatistík zúfalo zriedkavo:

  1. Recyklujeme iba každú 200. tašku. V priemere ich používame približne 12 minút.

Na to, ako málo ich využívame, výroba igelitky zďaleka nie je lacný špás. Minimálne z ekologického hľadiska. Totižto:

  1. Na výrobu 1 igelitovej tašky sa spotrebuje rovnaké množstvo ropy ako na 115 metrov jazdy autom.

Za 9 tašiek teda prejazdíme jeden. Celý. Kilometer.

waste

Rozmýšľali ste už, kam sa stratia všetky tie použité, nepotrebné sáčky? Odpoveď je jednoduchá: nikam. Igelitu trvá stovky rokov, kým sa rozloží. Je to naozaj to najtrvácnejšie, čo chceme po sebe zanechať?

  1. Vedci odhadujú, že každý štvorcový kilometer svetového oceána obsahuje približne 20 tisíc kúskov igelitu.

Okrem toho, že moria vyzerajú ako obrovské smetisko, ohrozujeme ním životy mnohých morských zvierat. Presnejšie životy takmer tristo živočíšnych druhov. (zdroj: Greenpeace)

garbage3

Po všetkých týchto faktoch ma už ani neprekvapilo, keď som sa dočítala o experimente inštitúcie Center for Marine Conservation, v rámci ktorého sa zbierali odpadky z oceánu. Následne zostavili rebríček dvanástich najbežnejších druhov smetia, ktoré našli. Viete si predstaviť, čo v ňom figuruje? Áno, hádate správne, sú to igelitové sáčky.

Doteraz som nevedela ani to, že existuje niečo ako Great Pacific Garbage Patch (Veľké pacifické smetisko). Ide o územie s enormne vysokou koncentráciou odpadku. Vo vode sa plavia malé, dokonca mikroskopické kúsky plastu v rôznych fázach rozkladu. Smetisko tak nie je viditeľné na satelitných záberoch, ale o to ťažšie sa kontaminovaná voda čistí.

  1. Veľké pacifické smetisko sa rozprestiera na území so 14-krát väčšou rozlohou než Slovensko.

patch

Je jasné, že svetovú situáciu nezmeníme. Nepôjdeme zametať oceán ani zachraňovať choré vtáky na čínskom pobreží. Ale nemusíme byť ani ľahostajní, kľudne môžeme prispieť svojou malou troškou – v tomto prípade zobrať si igelitku na nákup. O tom je predsa ekológia, nie?

Zdroje: conservationnow.com, Worldwatch Institute, Secretariat of the Pacific Regional Environment Programme, Secretariat of the Pacific Regional Environment Programme